streda 11. decembra 2013

The Hobbit: The Desolation Of Smaug (2013)



info:

I am fire, I am death

Fanúšikovia Tolkiena ma možno predhodia Sauronovi, ostatní budú chcieť, aby som sa škvaril v Smaugových plameňoch. Je mi to jedno. Jackson určite symbolicky zobral svojho nepodareného King Konga, nechal ho spráchnivieť pod zlatým pokladom a vytvoril ďalšiu epickú pecku, na ktorú by bol aj sám majster spisovateľ hrdý.

Temnota prichádza. Takto sa dá v skratke nazvať pokračovanie Bilbovej výpravy, čo sa vo filme dokonca niekoľkokrát spomenie. Tvorcovia aj s pomocnými konzultáciami fantasy mága Guillerma del Tora priniesli temné a zároveň nádherne farebné dielo. 


Príbeh pokračuje presne tam, kde Neočakávaná cesta skončila. Bilbo, Gandalf a trpaslíci sa ponáhľajú na úpätie hory Erebor aby získali vzácny Arkenstone. To sa však len na prvý pohľad zdá ako jednoduchá úloha. Najkratšia cesta vedie cez temný les Mirkwood, v ktorom sa okrem lesných elfov ukrývajú aj obrovské osemnohé beštie. Kto mal hrôzu zo sympatickej Oduly, nebude môcť asi 15 minút pozerať na plátno. Po tom, ako sa celej partii (bez Gandalfa Ten má rande so Sauronom) podarí utiecť zo zajatia elfov, dostávajú sa do Esgarothu - mesta zvaného aj Lake Town. Čo je však dôležité, vchádzajú do útrob hory Erebor, aby sa stretli s najväčším zlom, aké si vedeli dovtedy predstaviť. 


Hereckému obsadeniu nie je čo vytknúť a bolo doplnené aj o ďalšie zaujímavé bytosti. Trochu mi vadil Legolas. Prišiel mi taký nejaký prisprostený, ale neviem, či to bolo nevyvinutosťou jeho postavy alebo slabou hereckou kvalitou Orlanda Blooma. Viem, že je elf, ale prečo sa stále tvári ako milenka vegetariánskeho upíra? Mohol sa niečo naučiť od Thranduila (Lee Pace) a predviesť nejaké emócie. Hlavný hrdina sa ale zhostil úlohy ako v prvej časti. Bol príjemný, ukecaný a Martin Freeman ho stvárnil úžasne. Dwarfovia neboli síce takí vtipní, ako na začiatku cesty, ale výkony všetkých hercov boli na veľmi vysokej úrovni. Aj tak z nich jeden vyčnieval. Bol to Richard Armitage, ktorý stvárnil vodcu Thorina Oakenshielda (v slovenskom preklade Dubbin. Lepšie ako vyrobiť v češtine Šmaka zo Smauga). Ian McKellen opäť predviedol, že on jediný dokáže stvárniť najväčšieho čarodeja v Stredozemi. Ďalšími spestreniami sú medveďochlap Beorn (Mikael Persbrandt), Master of Laketown (Stephen Fry) a neposlednom rade nádherná elfica Tauriel stvárnená pôvabnou Evangeline Lilly. Najlepší výkon však jednoznačne podal renderovaný Bilbov oponent a nahovorený mne nesympatickým Benedictom Cumberbatchom. Smaug, ktorý stráži disponuje väčším množstvom zlata ako Strýko Držgroš, je jednoznačne najepickejší drak, akého kedy svet videl. Veď ako sám povedal: moje zuby sú meče, moje pazúre sú kopije a moje krídla sú hurikán. Príšera so železným brnením je prepracovaná do najmenších detailov a svojou veľkosťou a hrôzostrašnosťou naháňa divákovi zimomriavky na celom tele. Pridám ešte malý spoiler, ale sám režisér sa opať mihol v jednom zábere a to tak, že si po vzore Spoločenstva prsteňa zobral do ruky mrkvu a poprechádzal sa pred kamerou.


Čo sa týka vizuálnych efektov, séria filmov o chlpatých piadimužíkoch v hlavných úlohách (Lord of the Rings, Hobbit) je ako víno. Kvalita je čoraz lepšia, ale to je samozrejme závislé od zlepšovaní a príchodu nových technológií. Budem sa opakovať, ale zo Smauga mi padla sánka a čumel som naňho ako malé dieťa na cukrovú vatu. Andrew Lesnie sa opäť pozeral na celý film cez hľadáčik objektívu s príznačnou ľahkosťou a kamera bola znovu úžasná. Je tu ale jedna, pre mňa nepochopiteľná vec. Prečo sa v nádhernej akčnej scéne, akou dozaista plavba v sudoch je, objaví na dvakrát dve sekundy trápny a lacný “GoPro” pohľad z Bilbovej hlavy?

Hudbu štandardne skomponoval Howard Shore, ale v tomto snímku sa vzdal dirigentskej paličky. Tú prevzal nemenej známy kapelník Conrad Pope. Ed Sheeran so skladbou I see fire pôsobil ako čerešnička na skvelej torte s tematikou Stredozeme.


Musím povedať, že Smaugova pustatina je pre fantasy fanúšikov povinnosť a pre ostatných nádherné audiovizuálne dielo. Neprekážala mi minutáž, ktorá sa zastavila na čísle 161 a dokonca ani mastný tretí rozmer. Keď spočítam všetky klady a zápory, vyjde mi, že si nový Jacksonov počin zaslúži 91 šípov z Legolasovej pošvy. Teraz už len dúfať, že sa náš obľúbený Barrel-Rider dostane 17. decembra 2014 šťastne do svojho vysnívaného cieľa.

RATING 9,1/10

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára