IMDb, ČSFD, Rotten Tomatoes, Feeling Movies
Pravda je ukrytá v labyrinte.
Obyčajný človek zájde za všetky morálne hranice, keď chce ochrániť vlastnú rodinu. Takto by sa dalo stručne identifikovať Zmiznutie. Ale nič nie je také, ako na prvý pohľad vyzerá. Denis Villeneuve je pre mnohých neznámym režisérom, no má už skúsenosti z točenia kvalitných filmov, ktoré sa dostanú pod kožu a ostanú tam veľmi dlhý čas. V Prisoners verne zobrazuje strach, hrôzu, hnev, posadnutosť, ale aj zúfalstvo a lásku k blížnemu. K tomu dopomohol kvalitný scenár Aarona Guzikowského, pritiahnutého výkonným producentom Markom Wahlbergom. Títo dvaja už spoločne pracovali pri natáčaní akčného Contrabandu.
Dej Zmiznutia čiastočne prezrádzajú obidva názvy. Originálny, aj slovenský. Dvom rodinám unesú dcérky, čo odštartuje pátranie plné zvratov, týrania, väznenia a odhaľovania nových indícií. Dievčatá sú naposledy videné pri schátralom karavane. Vodiča aj s vozidlom nájde detektív Loki, ktorý sa ihneď zapojí do vyšetrovania prípadu. Podozrivý Alex Jones je však mentálne postihnutý a pre nedostatok dôkazov ho musia prepustiť. Keller Dover, otec jedného z dievčat, však zoberie spravodlivosť do vlastných rúk a rozhodne sa z Alexa dostať informácie o Anne a Joy násilím a väznením v opustenom dome.
Scenár je premyslený do najmenšieho detailu a celý čas drží diváka v napätí. Po upozornení na zložitosť príbehu som si dával pozor na všetky zákutia, takže som to mal trochu jednoduchšie. Ale aj tak som bol na konci prekvapený. Soundtrack od Jóhanna Jóhannssona je rovnaký ako film. Pomalý, ponurý a depresívny mix plný skladieb od alternatívneho “suicide” rocku v podaní Radiohead po gospel rock Oceanu. Dôležitou súčasťou snímku je aj kamera, ktorá nám aj v takomto žánre dotvára atmosféru zobrazením dôležitých detailov.
Hlavnými postavami sú Keller Dover stvárnený Hughom Jackmanom a detektív Loki v podaní Jakea GyllenHaala. Avšak najlepším indivíduom bol Alex Jones. Toho geniálne zahral Paul Dano známy z Looper alebo Cowboys & Aliens. Postavy sa zhostil bravúrne a ja som sa pristihol, že s jeho zmätkom v hlave a obrovským utrpením naozaj súcitím.
Film však nie je úplne stopercentný. Vadila mi napríklad záverečná scéna. Tá mi prišla naozaj gýčová, aj keď strih do tituliek bol skvelý. Nachádza sa tu množstvo zbytočne dlhých dialógov a “svätých” rečí, ale chápem, že sa zúfalý človek v takýchto ťažkých chvíľach môže uchýliť k Bohu.
Prisoners sú film, ktorý diváka vtiahne už v prvej minúte a po dve a pol hodine ho zničeného vypľuje späť do obyčajného života. Preto dávam osemdesiatštyri rán päsťou do skrvavenej Alexovej tváre.
RATING 8,4/10
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára