Kandidát (2013)

info:
IMDb, ČSFD

Štúr by volil Potôňa.

Na Slovensku konečne vznikol film, na ktorý sa dá pozerať. Jonáš Karásek, kreatívec z reklamnej brandže (spolupracoval na reklame pre VÚB, Gastroval...), sa ujal réžie a musím uznať, že to nebolo zlé rozhodnutie. Natočiť film podľa knižnej predlohy Michala Havrana ml. a Maroša Hečka v čase pred skutočnými voľbami sa javí ako celkom dobrý nápad. Tvorcovia aj pomocou svojho sloganu hovoria, že HLAVU ŠTÁTU NE/VOLÍME MY!

Dej filmu sa odohráva počas posledných dvoch mesiacov predvolebnej kampane. V týchto dňoch dostanú Blonďáčik s Jazvom úlohu odpočúvať veľké ryby v meste. Týka sa to hlavne arogantného reklamného magnáta Adama Lamberta a jeho “asistentky” Aleny (Monika Hilmerová), ďalej generála, biskupa, ale aj prezidentského kandidáta s rýdzo slovenským menom Peter Potôň. Ani jeden z tejto dvojice nevie, kto ich najal, ale svoju prácu robia až do poslednej chvíle na sto percent. Príbeh rozpráva o stávke, v ktorej Lambert musí s neznámym kandidátom získať prezidentské kreslo. A nejde len o peniaze, kariéru a majetok. Ale aj o slávu a život.

Herci sa svojich rolí zhostili celkom dobre, aj keď mnohým divákom sa budú zdať opozeraní. Hlavne slovenská časť obsadenia, keďže sa vyskytuje v každej dennej telenovele všetkých komerčných televízií. Vtipného Blonďáčika stvárnil Michal Kubovčík, zatiaľ čo Michal Dlouhý stvárnil jeho náprotivok s nudným humorom. Marek Majeský predviedol slušný výkon a Adama Lamberta zahral nad slovenské pomery. Najlepšou postavou však bol ten, okolo ktorého sa to všetko zdanlivo točilo. Prezidentského kandidáta Petra Potôňa si strihol sám tvorca predlohy a scenárista Michal Havran. 

Kamera Tomáša Juríčka niesla celým snímkom jeho podpis. Aj vďaka tomu ukázala na plátne atmosféru zo seriálov ako Kriminálka Staré mesto alebo Kriminálka Anděl. Na nej sa mi zo začiatku páčilo a neskôr prekážalo kvantum zobrazených detailov, ako napríklad reklama na veterník, varenie kávy alebo častý zoom na zvoniaci telefón. Najhoršie z celého vizuálu vyznel strih. Vo filme sa nachádzajú dokopy asi len dve scény, ktoré trvajú viac ako tri sekundy. Mne sa to síce páči, ale párkrát a nie počas 90 minút. Za dĺžku musím tvorcov pochváliť. Keby Kandidát trval o pár minút dlhšie, dostal by som asi epileptický záchvat. 

Hudobný podklad skladateľa Matúša Širokého obsahuje iba domácu tvorbu poskladanú z piesní od romatickej Mariky Gombitovej až po Vecovu hiphopovú záležitosť. 

Obrovským sklamaním je priamočiarosť deja a hlavne mohutný product placement. V každej scéne sa vyskytovali minimálne tri úplne úžasné produkty, vďaka ktorým som sa cítil, ako keby mi ich nútil do košíka sám Horst Fuchs. Pri pohľade na štyristo tridsiatu značku toho už však bolo veľa aj na mňa. Nemôžme sa čudovať, keď do Kandidáta skočili tvorcovia priamo z reklamy. Ale scéna z rýchleho občerstvenia propagovaného vždy usmiatym klaunom patrí k najlepším z celého filmu. Preto si odo mňa najnovší slovenský počin zaslúži sedemdesiatštyri ibuprofenov od Adama Lamberta zo sto.

RATING: 7,4/10